Ľudovít Štúr – Ako to bolo v skutočnosti
Na poľovačke v decembri 1855 sa pri pokuse o preskočenie potoka neďaleko Modry nešťastne postrelil. Takto znie oficiálna verzia ponúkaná ľudu. Ozaj však išlo len o zhodu náhod ?
Všetko to začalo v roku 1843 kedy sa Štúr, Hurban a Hodža stretli na Hurbanovej fare, kde sa dohodli na zavedení spisovnej slovenčiny do praxe a za základ jednotného spisovného jazyka si vybrali stredoslovenské nárečie. To sa však nepáčilo rozvášneným prívržencom bernolákovčiny a pri Štúrovom pobyte v Modre mu to dali najavo.
Nedávno sa našli staré dokumenty informujúce o dialógoch, ktoré tajne spísal a zanechal miestny obyvateľ Jozef P. sledujúci Štúra počas jeho celého života.
A túto už je veršovaná rekonštrukcia celého dialogú...
PB = Prívrženci bernolákovčiny
Š = Štúr
C = Citoslovce
R = Rozprávač
PB :
Toť kacír nášho jazyka
Za hriechy teraz zavzlyká
Zobral si nám naše slová
Ale pomsta presne mieri
Už sa jej viac neschováš
Sme tvojho plaču konštruktéri
Š :
Nie som žiaden zlodej
A nekradnem Vám slová
Vaša ostrá zaslepenosť
Do srdca ma bodá
PB :
Vráť nám, čo nám patrí
Inač tvoje telo schátrim
Š :
Radšej nech je z tela ruina
Ako predať myšlienku
Hoc predstavivosť moja bujná,
Strach nedostal som do vienku
PB :
Vidím, nie si zbabelý
A čo tak telo Adely ?
Nenecháš ju sflákať,
Či máš hrošiu kožu ?
Š :
To nebol môj nápad
Nájdite si Hodžu
PB :
Tys to bol, klameš do očí
Ale lož nebol šťastný krok
Všetko sa raz zúročí
Nastav nohu, pozdrav brok
Š :
Nepozdravím olovo
Hlaveň príliš slabá je, aby znela rana
V tomto boji o slovo
Ťaháš za kratší koniec lana
PB :
Nestrácam čas lanom,
A nebuď ku mne drzý,
Jeden výstrel z pušky
A hneď ti sklesnú fúzy
C :
Bum (expresívne....je to výstrel z pušky )
R :
Brok prenikol cez sval
Telo pocítilo chlad
Ľudovít sa zoskladal
Pleš pohladila ľad
Komentáre