Tretí deň sústavne prší. Budík nás dnes budí už o pol osmej. Pár svižných pohybov pri balení stanu a krátko po deviatej sme pripravení vyraziť. Povzbudení z predchádzajúcich úspechov zaznamenaných v stopovaní pokračujeme v tomto duchu. Pre vylepšené šance sa ráno ešte delíme do družstiev. Šťastný los osudu mi priradil Roba. Som zvedavý, čo ho dnes pokúše. Druhú polovicu našej výpravy tvoria Peťa a Pablo, ktorí prakticky hneď po zdvihnutí ruky zastavujú auto. Rumunskí vodiči sú naozaj nápomocní. My s Robom dlho nezahálame a po krátkej gramatickej rozcvičke s vodičom menšej dodávky, ako správne vysloviť Carnesti, Karnesti, alebo Karnest, nakoniec nasadáme a vezieme sa do Krneštu. Cielová zástavka dňa je však Rio De Mare. Mapy, encyklopédie a rôzne príručky označujú toto miesto aj ako Rau De Mori. Peťa a Pablo nás tam už čakajú pri pošte. Približne o hodinu neskôr sa tu ovalení arómou nafty, ktorá rozvoniavala v celom aute nášho ďalšieho stopu potácame aj my s Robom.
Čas na obed. Po dvoch paštékových dňoch zatúžili naše rozmaznané žalúdky aj po niečom teplom. Teta v penzióne nič nemá, ale príde si po nás osobne majiteľ druhého penziónu za 10 minút a hodí nám záchranné koleso, hoc osobne by som radšej halušky. Po trištvrte hodinke ma v momente, kedy sa moje telo bezducho povalovalo na miestnom trávniku, odpadnuté, v stave podvíživy, prebudil majiteľ penziónu. Odviezol nás priamo na miesto a chvíľu nás nechal lúštiť rumunký jedálny lístok. Trpezlivosť mu došla v asi tretej minúte, kedy nám ho zobral a veľkodušne sa ponúkol, či skôr vyhlásil, že to zariadi. Konečný účet - 98 leu.
Najedený odchádzame a konečne prechádzame cez rumunskú dedinu ako som si ju predstavoval podľa fotiek a opisov. Cez deravé ploty na nás štekajú a miestami aj útočia špinavé psi. Ľudia perú na ceste koberce a pri pohľade na bohatých západniarov, za ktorých nás považujú si pýtaju veľavravnými gestami šúchania prstov peniaze. Ešte chvíľu si užívam akordeón hrajúci v náručí domorodca, keď zisťujem že zasa prší. 
Skrývame sa v altánku vedľa historického kostola. Tu nastáva chvíľa, kedy si to musíme priznať. Smrdíme. Nekúpali sme sa už štyri dni a naše telá okrem batohov na sebe nosia aj hrubú vrstvu potu. Ja, Pablo a Robo sa preto vydávame okúpať do miestneho horského potoku. Voda je naozaj studená a po chvíli státia v nej, sa mi prsty od zimy stáčajú tak divoko, že viem pravidlo pravej ruky vysvetliť aj na nohe. Posilnení jeden druhým, sme však nabrali odvahu a okúpali sme sa celí. Najlepší liek na spánok je studená kúpeľ. Spíme. Tentokrát aj ja a Robo.
Skrývame sa v altánku vedľa historického kostola. Tu nastáva chvíľa, kedy si to musíme priznať. Smrdíme. Nekúpali sme sa už štyri dni a naše telá okrem batohov na sebe nosia aj hrubú vrstvu potu. Ja, Pablo a Robo sa preto vydávame okúpať do miestneho horského potoku. Voda je naozaj studená a po chvíli státia v nej, sa mi prsty od zimy stáčajú tak divoko, že viem pravidlo pravej ruky vysvetliť aj na nohe. Posilnení jeden druhým, sme však nabrali odvahu a okúpali sme sa celí. Najlepší liek na spánok je studená kúpeľ. Spíme. Tentokrát aj ja a Robo.
Komentáre