Ráno nás z ropného pola vyháňajú sbs-kári a my sme zbalení najrýchlejšie za celý výlet. Na stanici zjednávam cenu za záchod z 1 Leu na 50 Bani, keďže viac nemáme, aby som následne za dverami ako z country krčmy našiel namiesto záchodu iba dieru vedľa ktorej sú naznačené šlapy. Za 50 Bani človek nájde pohodlie rovné lesu s výnimkou, že sa nemôže oprieť o strom. 
Na treťom nástupišti nám zastavuje vlak. Po predchádzajúcej skúsenosti s bulharskou sprievodkyňou sme už ostražití a okamžite po zastavení vlaku sa pýtame sprievodcu, či treba miestenky. Začiatkom jeho odpovede sa vlak pohýňa dopredu a pri konci jeho vety, ho pozorujeme iba zdiaľky. Nenastupujeme.
Čakáme na druhý vlak a nastupujeme ihneď. Je mierne preplnený a my sa nedostávame ďalej ako meter od dverí. Ľudia sú nedočkaví a dvere otvárajú už 2 kilometre pred každou stanicou. Fúka do mňa nárazový vietor a pri pohľade von sa zapieram do podlahy s cieľom zvýšiť trenie. V Craiove prestupujeme na vlak do Petrosani, v ktorom je miesta už viac a my si môžme sadnúť. Vnútri vozňa sa však skleníkovo kopí teplo a bezvetrie, ktoré zapríčiňuje ustavičné zastavovanie osobáku. Skúsení z cestovania pri otvorených dverách sa prechádzame na chodbičku s dverami dokorán a užívame si jediný vánok. Pablovi ponúka miestny kamelot bulvárne časopisy s nahými ženami a obscénnymi gestami prekonáva jazykovú bariéru. Cesta trvá asi štyri hodiny, za ktoré vlak stihol obhospodáriť 34 zástavok, nepočítajúc priecestia, križovatky, významné telegrafné stĺpy a somáre s výrazom napovedajúcim, že chcú nastúpiť. 
Vystupujeme, ale vôbec nemáme čas na oddych, keďže ihneď nastupujeme na vlak do Devy. Máme vlastné kupé, kde sa môžme rozložiť. Hráme si s Pablom na okaríne, v ktorej sme zaznamenali za krátky čas dychberúce pokroky. Pravdou je, že dych berú hlavne nám dvom a Peťa s Robom si nefúknu ani po prehováraní. Pridáva sa k nám aj sprievodca, ktorý nám bere okarínu, aby mohol aj on obťažovať svojími čistý tón obchádzajúcimi zvukmi ľudí vo vedľajších kupé.
V Deve vystupujeme až za tmy. Rýchle sa vydávam na cestu po obchodoch, lebo som slúbil kamarátovi doniesť rumunské víno a Deva je moja posledná rumunská zástavka. Všetko na okolí je však zatvorené a jediná možnosť na občerstvenie sú dva malé bufety a McDonald, kde sa zastavujeme aspoň na záchode. Prekvapuje nás kalkulačkový zámok podobný trezorovému na dverách za ktorými sa skrýva pár porcelánových drahokamov. Prístup je povolený po kombinácii 1975.
Rovno z tohto zamknutého kráľovstva sa presúvame na stanicu kde nás čaká ďalšie pokračovanie našej cesty vlakom.
Komentáre