Stretávame sa všetci o 11:30 na hlavnej stanici a bratislavskí Laurel a Hardy v policajnej uniforme nás odprevádzajú na náš vlak. Tešíme sa na neho o to viac, že mešká už 50 minút. Zadosťučinením sú komfortné sedačky v kupé, na ktoré zadok cestovateľa s nízkym rozpočtom nieje zvyknutý. Tu stretávame Peruánca a na chvíľu zapochybujem, čí sme nasadli na správny vlak. Celú noc som nemohol zaspať z očakávania cesty a dolahá na mňa aj ostatných neprekonateľná únava, ktorá vyúsťuje až do strategicky naplánovanej hry : „Kto prvý zaspí“. Mám silnú predtuchu, že mi víťazstvo nemôže uniknúť. Vyhral Peruánec....
Preberám sa až v Budapešti. Nikdy som tu nebol, no jedna hodina, ktorú sme mali k dispozícii pred odchodom nášho nadväzujúceho vlaku nám nestačila ani na dosiahnutie nábrežia. Jediné, čo si z Budapešti pamätám je malé námestie plné otrhaných bezdomovcov a biedou poznačených holubov. Ďalších krás mesta sa zriekame a obetujeme zvyšný čas langošu na hlavnej stanici, ktorým sa posilňuje celá naša štvorka pred cestou na juh Maďarska do Békescsáby. Tentokrát nám už vlak nedal okúsiť pohodlie a vytvoril nám skvelé prostredie na spomienky ciest želenicou z doby nášho detstva. Naše telá sa okamžite a bez väčšieho boja prilepia ku koženkovým sedačkám, ktoré im nepovolia pohyb ani pri prudkej brzde vodiča. Hráme čing čong, žúlanie, žabu a ostatné hry, aby sme zabudli na predchádzajúce kupé. Nadväzujeme dokonca náš prvý medzinárodný rozhovor, ktorý sa odohráva v mimoriadne priateľskom duchu. Na maďarské slová spolucestujúcej, ktoré napriek snahe nedokážeme pochopiť totiž nezostáva iná odpoveď ako úsmev. Ten sa zjavne vydaril a od tety vo vlaku dostávame keksík. O pár minút s batohmi na pleciach a marcipánom na zuboch vystupujeme v Békescsábe. Potom ako sme ušli z domoviny, ukazujeme chrbát aj slovenskej štvrti v tomto mestečku a vydávame sa opačným smerom - priamo do nekonečnej dediny, kde nás víta brechot psov a čierne mačky sa nám v húfoch predierajú pod nohami. Zaviedli nás až na opustené futbalové ihrisko, kde sa ukladáme k spánku či skôr k ležaniu. „Robo, zobral si tie tabletky na spanie ?“, pýtam sa zúfalým hlasom v čase o pár minút svitanie „Nie nezobral“, odpovedá mi rovnako bezradný hlas......
Komentáre